Tunel bez konca...

Autor: Martin Fronk | 11.5.2021 o 0:25 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  736x

Kedysi preslávený klenot, až za hranicami Rakúsko – Uhorska, dnes iba chátrajúca spomienka dávnej, už zašlej slávy stojí ako nemé, kričiace memento v južnej časti okresu Ružomberok v nízkotatranskej doline.

Reč je o kúpeľnej osade Korytnica, ležiacej pod severnými svahmi Prašivej v nadmorskej výške 850 m.n.m. je súčasť Liptovskej osady. Počiatky využívania prírodnej liečivej minerálnej vody siahajú až do 16. storočia.

Podľa legendy studničku s vyvierajúcou liečivou vodou objavil valach pri pasení oviec. Všimol si, že sa ovce chodievajú k studničke napájať a že ovce, ktoré boli neduživé začali byť živšie a veselšie keď sa zo studničky napili. Valach to so záujmom vnímal a pozoroval. No raz i na valacha prišlo plano, keď ho chytili vnútorné bolesti a išlo mu črevá dotrhať a nič nezaberalo spomenul si on na studničku, čo  z nej ovce píjavali a pobral sa k tej studničke i načrel z prameňa aj on. A zaraz mu bôle odišli. I vrátil sa naradostený a všetkým začal o ovčej studničke rozprávať ako mu voda z nej pomohla. A tak sa široko ďaleko rozchýrila povesť o liečivej vode zo studničky. Tak „hovorí“ stará legenda o objavení prírodnej liečivej vody v Korytnici, ktorá nemala obdobu.

Už v  polovici 19. storočia sa minerálna voda plnila aj do fliaš a predávala sa nielen u nás na Slovensku ale aj vo Viedni a v Budapešti. Samotný minister vnútra Rakúsko – Uhorska zadovažoval korytnickú vodu aj pre potreby cisársko-kráľovského dvora vo Viedni. Začiatkom 20. storočia sa záujem o vodu z Korytnice zvýšil natoľko, že sa začala exportovať aj do USA. Tento rozmach zabrzdila vojna. Korytnická prírodná liečivá minerálna voda bola ocenená v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni dvomi zlatými a jednou striebornou medailou. Ďalšie medaily získala v talianskom Trieste a v Budapešti. V roku 1904 ako jediná európska minerálna voda získala medailu na svetovej výstave v Americkom Saint Louis. Dokonca aj sám Rakúsko – Uhorský cisár František Jozef l. absolvoval liečebný pobyt vtedy, ešte široko ďaleko známej Korytnici.

Dnes bohužiaľ areál bývalých kúpeľov chátra a je to miesto duchov viac ako živých. Pre návštevníkov sú dostupné zrekonštruované pramene Vojtech I. , Vojtech II., Žofia, Jozef a Anton, kde sa môžete napiť a odniesť si tekuté zlato prírodnej neupravenej liečivej minerálne vody. Keď už navštívite toto miesto, určite obíďte všetky pramene, každý jeden z nich je jedinečný a má svoju silu! Hneď na príjazdovej ceste do osady v začiatku vás privíta provizórne parkovisko s medvedíkom, ktorému podľa uváženia môžete prispieť minimálne pre zachovanie unikátu z ktorého obávam sa, nebude o chvíľku ani zašlá sláva a zanikne, už teraz plačúci spev prameňov, ktoré nás chcú svojou silou obdariť. Je veľmi smutné, čo sme sami schopní v pomerne krátkom čase zničiť a znevážiť robotu a úsilie mnohých, ktorých výsledky mohli byť prínosné pre mnohé generácie.

Tento odstrašujúci prípad je príkladom toho, ako sa zo svetového klenotu veľmi rýchlo môže stať miesto z ktorého je možné doslova počuť výkrik o pomoc. Na, čo ešte čakať? Mám pocit, že u nás platí heslo, ale žiaľ upravené: Čo je doma, to sa nepočíta! Kiežby to bolo v opačnom garde... Snáď sa vidíme v Korytnici, ale nie ako ju poznáme teraz, ale v sláve a lesku aké si toto výnimočné miesto so svojim zlatom zaslúži. Teda do skorého videnia v Korytnici milí priateľia!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?